Dojmy z Bulharska
V Bulharsku sme navštívili Sofiu, Varnu, Zlaté piesky a Plovdiv. Videli sme krásne miesta, zažili milých ľudí, a predĺžili si leto.
Cestovali sme len hromadnou dopravou, ktorá funguje len tak približne. Načo by na zastávke boli vypísané presné odchody autobusov, keď sa ten autobus aj tak niekde zabudne alebo sa cestou pokazí a nepríde načas?
Nie všetky autobusy vyzerajú takto, samozrejme. Ale tento konkrétny sa naozaj cestou pokazil a museli sme prestúpiť. Šofér sa chviľu pokúšal autobus spojazdniť, potom aj s kamarátom celý autobus roztlačili, šofér naskočil a už to šlapalo. Vyzeral, že sa teší, že ide do garáže.
Zo Sofie do Varny sme cestovali nočným lôžkovým vlakom. Ten vyzeral lepšie než naše vlaky, takže nemám vtipnú fotku. Precestovali sme vyše 500 kilometrov za 16 € aj s lôžkom, sprievodca bol zdvorilý a usmieval sa.
Všetky bulharské mestá boli veľmi zelené, čo je zrejme nevyhnutnosť pri tom teple. Každý deň teplota prekročila 30 stupňov a nepršalo ani raz. Ďalšou nevyhnutnosťou je klimatizácia - takmer na každej budove sme videli nejaké vetracie zariadenia, smutné bolo, že niekedy tieto vetráky špatili aj historické budovy.
Bulharsko je plné kontrastov: vetráky na historických budovách; moderné prímorské letovisko, no o pár kilometrov ďalej totálna pustatina, kde sú len polia, lesy a občas pastieri na koňoch; neskutočne ochotní ľudia na ulici a otrávené tetky za okienkami staníc, čo nevedia ani po anglicky, ani po rusky.
Ak sa do tohto kúta vydáte, musíte počítať so všetkým. Platba kartou je stále ojedinelý luxus, internetová stránka bulharských autobusov je stále len v azbuke a ešte stále nájdete v Bulharsku latrínu. My sme sa v Bulharsku naučili improvizovať, nemať veľké očakávania a radšej sa nechať prekvapiť bulharskými krásami.
