Krk - moj novy objav užasneho miesta

Historické mesto a prístav Krk nájdete na juhozápadnom pobreží ostrova Krk. Rímska obec Curicum, ktorá tu kedysi stála, bola tradičným kultúrnym, hospodárskym a dopravným centrom ostrova.

Vzhľadom k častým útokom a prepadom zo strany pirátov bolo mesto Krk neustále ohradzované a opevňované. Pôvodné hradobné múry sa uchovali v dobrom stave a dávajú mestu jeho typickú podobu. Prešla som sa po nich v kaštieli Frankopanov, aj som ich obišla koľko sa dalo po nabreží, celu panoramu hradieb sme si pozreli aj z ponorky, dokonca aj z katamaranu. Su to po Dubrovniku a Stone tretie najvacsie hradby v HR , podotykam komplet zachovane.

Pamiatky mesta Krk

Hlavné historickou pamiatkou mesta je mariánska katedrála. Pôvodne ide o ranokresťanskú trojloďovú baziliku zo 6. storočia, ktorá bola v 12. storočí prestavaná v románskom slohu a v 18. storočí v slohu barokovom. Katedrála má krásne interiéry s cennými obrazmi majstrov benátskej školy. S katedrálou susedí biskupstvo so zbierkou obrazov, ktorá je prístupná verejnosti. Zvonica s barokovou kopulou pochádza zo 17. storočia. V čase mojej navstevy tu bola vystava sakralneho umenia, nadherne niečo, nedalo sa fotiť, tak nemam zachovane, ale fakt nadhera. Niekoľko kláštorov, kaplniek, kostolov, palacov, namestia, uličky, stare domy, chrliče, nazdobene balkony, studne, krasne mestečko , nie veľke ale krasne, isto treba vidieť. Za zmienku stoji aj obchodik spojeny s galeriou hneď vedľa katedraly, Fortis, nadherne vyrobky s tematikou hlaholiky, to ma fakt uchvatilo.

Mestské hradby

Počas návštevy mesta Krk vás však najviac upútajú mohutné mestské hradby, po ktorých časti sa môžete za malý poplatok prejsť a pokochať sa výhľadmi na mesto.

Hlaholika bola prvým slovanským písmom a jazykom. Dnes je hlaholika živá iba na území Chorvátska. Názov hlaholika pochádza zo staroslovanského slova "gogol", čo znamenalo "slovo".

Hlaholská azbuka

Hlaholika mala pôvodne 41 znakov (dnes 33 znakov) a bola vytvorená okolo roku 862 Konštantínom zo Solúna ako vedomý celok s nadväznosťou mnohých písmen a jednotnou grafickou úpravou ornamentálneho rázu. Jej zostavenie bolo podnietené potrebou vytvoriť písmo k zaznamenaniu slovanských bohoslužobných textov. Táto nová abeceda, vlastne hlaholská azbuka, mala tiež ukázať Slovanov ako samostatný národ s vlastnou kultúrou a obsiahla zvláštnosti slovanské fonetiky. Hlaholská azbuka bola zostavená na základe byzantskej abecedy. Ešte pred svojou cestou na Moravu Konštantín preložil časť Nového zákona do slovanského jazyka.

Hlaholika bola základom kultúry a vzdelanosti Veľkej Moravy, kde ju neskôr nahradila cyrilika. Hlaholika sa postupne rozšírila do ďalších slovanských krajín, cez akadémie v Ohride a Preslavi potom aj na územie Chorvátska - Dalmácie. Práve tu sa udržala najdlhšie a používala sa aj v dobe, kedy inde bola už úplne bežne používaná latinka. V roku 1248 pápež Inocenc IV. povolil senjskému biskupovi užívať hlaholiku ako liturgický jazyk. Najpoužívanejšia bola hlaholika františkánskymi mníchmi.

Hlaholika v Chorvátsku

V Chorvátsku bola vytvorená špecifická podoba hlaholiky - tzv. hranatá hlaholika. Pôvodné znaky hlaholiky užívané na severe Európy boli na chorvátskom území oblé. Na území Chorvátska sa hlaholika užívala bežne do 15. storočia. Napriek snahe dobyvačných Benátčanov, ktorí sa snažili slovanský jazyk potlačiť, sa hlaholika udržala na území Chorvátska do začiatku 20. storočia. Veľká časť hlaholických pamiatok bola bohužiaľ zničená po 1. svetovej vojne, kedy bola severná časť dnešného územia Chorvátska pripojená k Taliansku. Taliani sa snažili zničiť slovanské kultúrne dedičstvo - pálili knihy a ničili hlaholské nápisy.

Krk - centrum hlaholiky

Za hlavné hlaholské centrum je považovaný ostrov Krk. Aj dnes sa tu môžete stretnúť so slovanskou bohoslužbou, a to napríklad vo františkánskom kláštore na ostrove Košljun pri letovisku Punat. Hlaholské bohoslužby sú dnes k videniu aj na ostrove Cres a na niektorých miestach vo vnútrozemí.

Bašský hlaholský chodník

O tom, že je hlaholika dôležitým prvkom chorvátskej kultúry, svedčí aj zaujímavý projekt na ostrove Krk s názvom "Bašský hlaholský chodník". Zámerom projektu bola inštalácia kamenných monolitických písmen hlaholskej azbuky na približne dvojkilometrovej trase medzi Baškou a kostolom Sv. Lucie v Jurandvore. V roku 2006 bol vztýčený monolit prvého písmena s výškou 6 m, ktorý je dielom akademického sochára Ljuba de Karina. Na monolitoch ďalších písmen sa podieľali študenti sochárstva. Dnes ja chodník už dokončený.

Bašská doska

Práve v Jurandvore bola objavená Bašská doska (Bašćanska ploča). Jedná sa o jednu z vôbec najstarších písomných pamiatok - do kameňa vytesané texty v chorvátskej hlaholike. Bašská doska pochádza z roku 1089 a jej rozmery sú 197 x 99 cm. Do dosky je v hlaholike vytesaný text dokumentu, ktorým chorvátsky kráľ Zvonimir daroval pôdu opátovi tunajšieho benediktínskeho kláštora hlaholitov s uvedením menovitých svedkov tohto daru. V druhej časti textu na kamennej doske je vytesané oznámenie o vybudovaní kláštora opátom Dobrovitom a jeho desiatich bratov. Kópia Bašskej dosky je k videniu v zreštaurovanom kostole Sv. Lucie v Jurandvore, originál je uložený v átriu Chorvátskej akadémie vied a umení v Záhrebe.

Medzi ďalšie vzácne pamiatky písané v hlaholike patrí aj Valunská doska (Valunska ploča) objavená na ostrove Cres. Cenné sú tiež texty v kláštoroch na ostrove Košljun, v Glavotok, na Crese či v múzeu v Senji. Zachovali sa tiež artefakty nápisov z cirkevných stavieb. Na ostrove Košljun sme boli na vylete, tomu venujem samostatny članok a album.